Virtuálny exhibicionizmus alebo príprava na písanie knihy

Hovorí sa, že keď si dáte nejaké predsavzatie, mali by ste sa oň podeliť. V tomto prípade platí, že aj istá miera virtuálneho exhibicionizmu je vlastne prospešná: dáte si tak verejný záväzok, že niečo urobíte, čo vám pomôže minimálne vo chvíľach, kedy máte pocit, že by ste sa z daného sľubu najradšej vykrútili.

Asi to neplatí pre politické sľuby, ale to spomínam len preto, lebo tento článok píšem v deň parlamentných volieb. Uvedomujem si, že od môjho prvého článku uplynulo už 1,5 mesiaca, a frekvencia by mohla byť aj väčšia, ale našťastie to neznamená, že sa medzitým flákam a sedím na riti.

Pokračovať v čítaní “Virtuálny exhibicionizmus alebo príprava na písanie knihy”

Ahoj, spisovateľský svet!

Keď som pred pár dňami napísala na Facebook, že idem písať knihu, dostala som viac lajkov, ako keď som pred šiestimi rokmi zoštátnicovala.

Po týchto riadkoch ale možno niektorých sklamem, nejdem písať o korytnačkách Ninja ani o drakoch, ako si praje napríklad môj kamarát Danko. Kniha bude z oblasti, ktorej sa venujem už od roku 2011. Tou témou je selfpublishing, alebo krkolomne po slovensky: vydávanie kníh bez pomoci vydavateľstva.

Kde sa to vo mne berie?

Selfpublishing ma fascinuje, odkedy som zistila, čo to je a čo sa ním dá dosiahnuť. Najskôr vzniklo Písacie pero (v nadväznosti na Červené pero – jazykové korektúry, a Kreatívne pero – copywriting), zamerané na selfpublishing tlačených kníh. V marci 2013 som dostala na starosť Publico – projekt Martinusu venujúci sa e-knižnému selfpublishingu.

Rukami mi za ten čas prešli stovky kníh, napísala som desiatky článkov na blog a musím povedať, že v nezávislom vydávaní kníh vidím stále väčší potenciál. Teraz chcem všetko, čo som sa za posledné roky o selfpublishingu naučila, dať dohromady a ponúknuť každému, kto sa chce v tejto téme zorientovať.

Pokračovať v čítaní “Ahoj, spisovateľský svet!”