Virtuálny exhibicionizmus alebo príprava na písanie knihy

priprava-na-pisanie-knihy

Hovorí sa, že keď si dáte nejaké predsavzatie, mali by ste sa oň podeliť. V tomto prípade platí, že aj istá miera virtuálneho exhibicionizmu je vlastne prospešná: dáte si tak verejný záväzok, že niečo urobíte, čo vám pomôže minimálne vo chvíľach, kedy máte pocit, že by ste sa z daného sľubu najradšej vykrútili.

Asi to neplatí pre politické sľuby, ale to spomínam len preto, lebo tento článok píšem v deň parlamentných volieb. Uvedomujem si, že od môjho prvého článku uplynulo už 1,5 mesiaca, a frekvencia by mohla byť aj väčšia, ale našťastie to neznamená, že sa medzitým flákam a sedím na riti.

Teda, väčšinou.

Neplánovala som, že písanie knihy mi pôjde ako v lete na saniach. To je asi prvá vec, ktorú by som si chcela vytknúť. Určite sa budem snažiť hľadať nejaké motivátory, aby som sa k písaniu dostávala častejšie a intenzívnejšie.

Na svoju obranu musím povedať, že keďže som sa rozhodla písať o téme, ktorej sa venujem v práci, ťažko sa mi hľadá energia a chuť venovať sa jej aj mimo pracovnej doby. Okrem toho som v posledných týždňoch riešila výmenu Macbooku, ten starý už bol pomalý a mal rozbitý displej, čo spôsobovalo, že písanie knihy by znamenalo len ďalšie hodiny sedenia pred počítačom, a nie pohodlie gauča/postele/kaviarne atď.

Po úvodnej kritike na svoju adresu budem ale trochu viac inšpiratívna a napíšem, čo sa mi od zrodu myšlienky na písanie knihy podarilo.

1. Vydavateľský plán

O vydavateľskom pláne som písala na blogu Publica ako o užitočnej pomôcke pre začínajúcich autorov. Vtedy som ešte nevedela, že o pár dní ju aj sama využijem. Bola to vlastne jedna z prvých vecí, ktorú som urobila: vlastnoručne urobený vydavateľský plán som si pekne doma vytlačila a snažila sa poctivo vyplniť.

vydavatelsky plan
Stiahnite si šablónu vydavateľského plánu na Publico.sk

2. Marketingové kanály

Vždy som bola zástancom knižného marketingu už od počiatku zrodu knihy. Preto som aj ja ihneď začala rozmýšľať nad buzzom, ktorý by som mohla okolo knihy vytvoriť. Či už kniha vyjde o pol roka alebo 10 mesiacov, čím viac sa o nej bude hovoriť a vedieť popredu, tým lepšie.

Web

Premýšľala som, cez aké kanály budem knihu promovať. Určite som chcela mať pre knihu vytvorený vlastný web. Mám síce blog monicqa.sk so slušnou návštevnosťou, resp. aj iné weby, ale všetky sú zamerané pomerne špecificky a je mi jasné, že téma vydávania kníh nezaujíma každého. Aby som si ale veci nekomplikovala, malo ísť len o veľmi jednoduchý web.

Keďže mám k dispozícii sponzorovaný webhosting od Websupportu, vytvorila som ho na subdoméne pisemknihu.monicqa.sk, na ktorej sa vlastne práve teraz nachádzate.

Sociálne siete

Čo sa týka sociálnych sietí, na Facebooku som pre svoj projekt vytvorila osobitnú stránku Ako vydať knihu a nezblázniť sa z toho. Podobne ako web je FB odlišný z toho dôvodu, že nechcem svojich priateľov a známych spamovať vecami, ktoré ich nemusia zaujímať a zároveň som tak dala možnosť sledovať môj progres aj ľuďom mne cudzím. Zatiaľ 87 lajkov, so far so good.

S Twitterom je to trochu odlišné – bola by škoda nevyužiť osobný profil s 2000 followermi, ktorý už má svoju históriu a pravidelných sledovateľov. Ak by mal niekto pocit, že moje selfpublisherské tweety začínajú byť premnožené a otravné, dám mu možnosť odfiltrovať ich cez hashtag.

E-mailový newsletter

Za jednu z najdôležitejších vecí považujem budovanie takej fanúšikovskej základne, ktorá má eminentný záujem o môj projekt. Či už preto, lebo mi niekto fandí (ďakujem), chce sa niečo naučiť alebo inšpirovať, alebo je skrátka zvedavý na priebeh môjho projektu.

Keďže (a)sociálne médiá majú veľmi malý zásah (statusy či tweety vidí len malé % tých, ktorí ma tam alebo tam sledujú), môžem sa spoľahnúť len na zbieranie mailov. Tam mám istotu, že ten, kto mi ho odovzdá, moje kroky jednak naozaj chce sledovať (ľudia neradi dávajú svoj e-mail, ak o tom nie sú presvedčení – riziko možného spamovania), a tiež môžem takéhoto človeka kedykoľvek priamo osloviť.

Do dnešného dňa je v mojom zozname 29 ľudí, čo síce nie je veľa, ale na to, že som reálne ešte nič neurobila, je to pekné číslo. Ďakujem vám všetkým.

Promo aktivity, ktoré môže urobiť každý. A zadarmo.

Čo som okrem toho urobila?

  • Poslala som newsletter zoznamu ľudí, ktorí odoberajú moje články na monicqa.sk. Ukázalo sa, že títo ľudia majú o moje písanie knihy len malý záujem. To je na jednej strane škoda, na druhej strane sa mi potvrdilo rozhodnutie nedávať tieto články na môj hlavný blog.
  • Do osobného i pracovných mailových podpisov som si dala mini obrázok s linkom na túto stránku. Denne komunikujem s mnohými ľuďmi, a bez akejkoľvek námahy sa môžu dostať na môj web aj tí, ktorí by ho inak možno neobjavili.

mailovy podpis

  • Vytvorila som obrázok, ktorý som si dala ako cover na Facebook, Twitter a Google+.

fb cover

  • Napísala som krátky článok na Publico blog, ktorý mohol zaujať našich zákazníkov a zároveň som si do bio pod článkom doplnila link na túto stránku.
  • Na svoj blog som umiestnila malý bannerík s odkazom na túto stránku a taktiež pomocou pluginu WPFront Notification Bar informujem návštevníkov môjho blogu o tom, že píšem knihu.

Všetko sú to veci, ktoré dokážete urobiť v priebehu pár minút, nič vás to nestojí a budete z toho ťažiť dlhodobo bez potreby ďalšej námahy.

3. Plán kapitol a myšlienkové mapy

Pri vytváraní plánu kapitol som vychádzala z postupnosti samotného spisovateľsko-vydavateľského procesu. Ten sa začína písaním knihy, pokračuje jej spracovaním (jazykovým a grafickým) a končí distribúciou a marketingom knihy. Okrem toho som sem zaradila všeobecnejšiu kapitolu o financiách, ktorá sa týka financovania knihy ale napr. aj správneho nacenenia knihy a celé to rámcujú úvodné kapitoly a zopár informácií o mne a mojich projektoch.

Veľmi mi pomohol systém myšlienkových máp, vďaka ktorým sa dajú myšlienky dobre utriediť, potrebné body rozviť či napísať si k tomu poznámky. Keď vidíte na jednom mieste všetky vzťahy medzi informáciami v knihe, môžete s nimo ľahšie pracovať, presúvať ich a posudzovať ich zoradenie a logickú postupnosť.

Tu je moja myšlienková mapa, podľa ktorej budem pri písaní knihy postupovať.

ako vydat knihu mind map

Nástroje

Všetky tieto veci som mohla urobiť veľmi rýchlo a úplne zadarmo. Podobné veci môžete urobiť aj vy s použitím napr. týchto nástrojov. Všetky sú (aj) zadarmo.

4 komentáre k “Virtuálny exhibicionizmus alebo príprava na písanie knihy”

  1. Na FB jsem to nějak nezaznamenala, až teď u druhého článku. Skvělé! A zrovna se mi to hodí – edituju knihu, kterou napsal jeden můj přítel, a společně přemýšlíme, jak ji vydat bez nakladatele. A já začínám psát svoji (taky bych o tom chtěla napsat pár kapitol, ale zůstanu na svém blogu) a taky si ji budu chtít vydávat sama. Takže moc díky za všechny tipy a sleduju dál!

  2. Knihy zatiaľ vydávať neplánujem, preto ma tento článok obsahovo veľmi nezaujíma. Podľa môjho zamerania je však pre mňa zaujímavý po stránke jazykovej. Ak by som nevedel, kto je autorkou, netipoval by som, že je to propagátorka slovenčiny.
    Hneď spočiatku ma zaujalo slovo “riť”, ktoré je v kodifikačných slovníkoch hodnotené ako hrubé až vulgárne, čo je totožné s mojím vnímaním. V takomto žánri mi uvedené slovo skrátka nesedí.
    Ďalej sa v texte nachádza nemálo anglicizmov, prevažne z oblasti IT, ktoré sú pokročilým užívateľom internetu iste známe, podľa mňa však nie väčšine čitateľov. Keďže ich zrejme možno nájsť iba v odborných (nie v slovenských kodifikačných) slovníkoch, čakal by som aspoň stručné vysvetlenie týchto termínov (Websupport, follower, selfpublisherské tweety, hashtag…), čo však autorka zrejme považuje za stratu času…
    A vôbec už nechápem, čo v texte hľadá výraz “so far so good” – bez akéhokoľvek typografického vyčlenenia, akoby šlo o normálnu slovenskú frázu. Podobné je to so slovom “buzz”, v ktorého prípade pochybujem, že zaň nemožno nájsť rovnocennú slovenskú náhradu…
    Môj celkový dojem:
    Článok je zrejme určený iba celkom špecifickej čitateľskej komunite, do ktorej evidentne nepatrím. Ospravedlňujem sa za to, že som si ho vôbec dovolil čítať.

    1. „Nezaujíma ma to, ale rypnúť som si potreboval.“ :) Ďakujem za odborný posudok – skoro ako na diplomovú prácu. Zámerne som nepoužila slovo „diplomovka“, pretože je slangové, a to predsa v žiadnom texte na internete nemá čo robiť. Peace 😉 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *